„Dieťa sa narodí s darmi, talentami, jedinečným tvorivým duchom a túžbou prejaviť sa v tej najväčšej plnosti.“ M.Montessori
Objavy Marie Montessori pomáhajú rodičom už viac ako 100 rokov v mnohých krajinách sveta.
My rodičia v dnešných časoch hľadáme spôsob ako rozvíjať v dieťati jeho prirodzenosť, ako ho rešpektovať a zároveň ho viesť ku tomu, aby ono rešpektovalo svet okolo seba.
Vieme, že už od prvej chvíle od nás dieťatko dostáva informácie ako funguje život na Zemi. Všetko sa zapisuje do jeho mysle a na základe toho sa vytvára jeho osobnosť, jeho dôvera k životu a k sebe. Ako povedala M. Montessori: „Prvých 1000 dní sa počíta“. Tieto 3 roky sú obdobím, kedy sa vytvárajú základy, na ktorých bude stáť celý budúci život. Už od tejto prvej chvíle môžeme dieťatko podporiť v jeho potrebách. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete o niektorých dôležitých princípoch montessori prístupu vo výchove od narodenia do jedného roka.
SPÁNOK – BDENIE – JEDENIE
Už v lone dieťa spí a prebúdza sa podľa svojich potrieb. Narodí sa so schopnosťou samo regulácie spánku a jedla a túto schopnosť by sme mali podporiť opatrným pozorovaním. Je dôležité, aby bolo kŕmené skôr na požiadanie ako podľa plánu (aj keď intervaly budú v prvých dňoch veľmi krátke) a aby ho rodičia nebudili, keď spí, a nesnažili sa ho v prvých týždňoch a mesiacoch „ukladať“ do režimu spánku. Postupne sa bude prirodzene prispôsobovať rodinnému režimu. Ak bude mať prístupné a bezpečné miesto v spálni a tiež v oblastiach, kde deň trávi rodina, naučí sa spať a prebudiť sa samé, bez ohľadu na to, čo sa okolo neho deje. Výborným nápadom a pomocou je nízka posteľ, umiestnená vedľa rodičovskej. Ako bude dieťatko viac samostatné v pohybe, ľahko sa vie samé uložiť keď je unavené.
POHYB – AKTIVITA
Dieťa sa rodí pripravené skúmať svoje prostredie so všetkými svojimi zmyslami. Prostredie, ktoré pre neho pripravíme by malo byť príjemné, bezpečné, zaujímavé, ale nie príliš stimulujúce (vizuálne a zvukmi). Je dôležité, myslieť na to, aby sa od prvého dňa mohlo dieťatko voľne pohybovať. Nemalo by mať na sebe hrubé obmedzujúce oblečenie ani zakryté ruky a chodidlá.
Podložka umiestnená na podlahe na bezpečnom mieste umožňuje dobrý výhľad na vizuálny prieskum a podporuje rozvoj pohybu. Môžeme nad ňu zavesiť mobil, ktorý sa jemne pohybuje a bude zaujímavý na pozorovanie. Čoskoro položíme na podložku pár predmetov ktorých sa bude dieťatko dotýkať a trénovať si s nimi úchop a manipuláciu.
Často sa predpokladá, že deti v prvých týždňoch iba jedia a spávajú, ale nie je to pravda! Deti často v tomto období plačú z nudy alebo naopak z nadmernej stimulácie! Ak venujeme osobitnú pozornosť tomu, čo dieťatko vidí, počuje a robí v týchto prvých týždňoch môže to veľmi pomôcť pri našom vzájomnom spojení, spoznávaní a prehlbovaní vzťahu.
V prvých dňoch a mesiacoch života je pre dieťa veľmi zaujímavé sledovať a pozorovať okolie. Najviac jeho pozornosť priťahujú ľudia. Spočiatku je jeho schopnosť zaostriť obmedzená na vzdialenosť medzi jeho očami a tvárou matky počas dojčenia. Čoskoro má záujem sledovať predmety pohybujúce sa jemne vo vzduchu. Práve na to v interiéri výborne asi od 3-4 týždňov poslúžia mobily. Nemali by obsahovať viac ako 5 zavesených predmetov. Vhodné sú veci, ktoré sa aj v skutočnosti hýbu vo vode alebo vo vzduchu, napríklad motýle, vtáky alebo ryby.
Ak dieťatko položíme vonku na podložku, budú ho fascinovať listy na stromoch, tráva a kvety pohybujúce sa v jemnom vánku. Neskôr sa bude za nimi naťahovať rúčkami a manipulovať s nimi. Pre uvedomenie interakcie s prostredím sú vhodné hračky a predmety, ktoré po pohybe vydávajú zvuk. Dieťatko sa hračky dotkne, uchopí ju, zatrasie ňou a vidíme ako svoje vzrušenie prejavuje celým telom. Keď experimentuje – hračka sa pohybuje, zvuk sa ozýva, zisťuje, že ono má na to vplyv a pokúša sa o to znova a znova. Toto je veľmi hodnotný výskum a uvedomenie a dieťatko by sme pri ňom nemali vyrušovať.
V prvých týždňoch dokáže dieťa zdvihnúť hlavu. Určitý čas na brušku, niekoľkokrát za deň, pomôže. aby úplne rozvinulo celé svoje telo, ruky a prirodzene zvedavú myseľ vo všetkých smeroch. Pre niektoré bábätká je táto poloha veľmi obľúbená, iné ju nepreferujú. Tento čas je dôležitý pre rozvoj svalov krku a hornej časti tela a je to aj príprava na plazenie, nevyhnutná pre vývoj mozgu. Dieťa rúčkami skúma podložku, podlahu, predmety ktoré sú v dosahu a manipuluje s nimi.
Každá fáza keď sa dieťa učí používať svoje ruky je pre dieťa dôležitou prácou. Najskôr sa predmetov náhodne dotýka, neskôr sa sústreďuje na to, že drží objekt jednou rukou, potom ho druhou rukou uchopí a prvou rukou pustí. Všetky úchopové pohyby opakuje a opakuje. Ak dieťa nebude prerušené, bude na tomto precvičovaní pohybov sústredene pracovať dlhý čas. Kým nie je na teraz hotovo. Okolo štyroch mesiacov dieťa pracuje na odovzdávaní predmetov z jednej ruky do druhej a späť. Toto je náročná práca, ktorá vyžaduje úsilie, sústredenie a prepájanie hemisfér.
Na trhu je dnes veľké množstvo hračiek. Existujú aj také, ktoré poskytujú to, čo dieťa potrebuje, aby sa naučilo používať ruky rôznymi spôsobmi. Vhodné hračky sú tie, ktoré sú správnou výzvou pre dieťa, aby sa pri nich sústredilo dlhší čas. Nie je potrebné, aby ich bolo veľa, stačia tri z prírodného materiálu umiestnené na poličke, ku ktorej má dieťatko prístup a dokáže si ich postupne samo vybrať aj odložiť. Takéto hračky sú vždy cenné.
Dieťatko neúnavne skúša rôzne pohyby a trénuje svoje svaly. Spočiatku sa na svoje veľké prekvapenie náhodou obráti. Nakoniec sa každé dieťa naučí, ako sa úmyselne otočiť a bude to robiť s veľkou radosťou. Teraz už bude samo schopné určiť svoju cvičebnú rutinu, na chrbte aj na bruchu. To je ďalší dôvod, prečo je dôležité, aby dieťa bolo po väčšinu dňa na rovnom povrchu v bezpečnom prostredí. Po obracaní prichádza snaha o posun vpred akýmkoľvek možným spôsobom. Začína sa plazenie dôležité pre zdravý mozog. Plazenie pripravuje na čítanie, písanie a myslenie.
Hneď ako sa dieťa posadí, ruky sa uvoľnia pre ďalšiu dôležitú prácu a sú pripravené na ďalší rozvoj. My dospelí by sme sa mali o túto potrebu postarať. Dieťa je ďalej pripravené skúmať materiály, a predmety ktoré ho očarujú a súčasne poskytujú motív sústredenia, riešenia problémov a opakovania pohybov. Ruky, paže a celé telo, takto pomáhajú duševnému a fyzickému vývoju dieťaťa.
Lezenie po schodoch je ďalšou vzrušujúcou schopnosťou, ktorú sa pokúša dieťa zvládnuť. V tomto čase je dôležité, aby sme sledovali jeho pohyb, aby bol výlet bezpečný. V prvej fáze ho ešte znesieme dolu a ono sa znova šplhá hore. Dieťa má prirodzený inštinkt, aby činnosť opakovalo a opakovalo, až kým sa nenaučí to, čo je potrebné pre túto chvíľu.
Liezť po schodoch hore je oveľa jednoduchšie ako zostupovať!
Rovnako ako preskúmame kvôli bezpečnosti vnútro domu, aby sa mohlo dieťa voľne pohybovať, je potrebné neustále skúmať vonkajšie prostredie a prispôsobovať ho bezpečnosti a vývoju malého dieťaťa. Keď sa dieťa postaví, potrebuje oporu. Môže to byť kôš na bielizeň dostatočne veľký na to, aby bol podporný, pohovka, nízka polica, stolica, okraj kresla alebo pohovky. S týmito možnosťami sa dieťa môže rozhodnúť, kedy a na ako dlho chce pracovať na tejto zručnosti.
Môže rásť v dôvere a vie, že jeho pokusy oceňujú tí, ktorí sú okolo neho. Ak je prostredie pripravené, dieťa namiesto toho, aby sa spoliehalo iba na pomoc dospelého, získava sebadôveru, ktorú potrebuje.
SPOJENIE A KOMUNIKÁCIA
Dieťatko túži po spojení a komunikácii. Hneď od prvého dňa reaguje na hlas matky. Vidíme, že keď sa mu prihovára, doširoka otvorí oči, pohybuje rukami a nohami, neskôr sa snaží pohybovať aj ústami a vydáva prvé zvuky ako odpoveď. Keď napodobňujeme zvuky dojčaťa, vie, aké to je komunikovať s ostatnými. Nadmerné používanie cumlíkov môže zabrániť tejto dôležitej fáze vývoja. Keď staršie deti a dospelí presne napodobňujú prvé pokusy dieťaťa o verbálne zvuky, môže sa vytvoriť krásna konverzácia alebo pieseň. Výborný moment je pri prebaľovaní, alebo vo voľnej chvíli, keď je dieťatko bdelé, najedené a spokojné. Keď matka alebo otec hovoria s dieťaťom láskavo, so správnym jazykom a normálnym tónom hlasu a vysvetľujú pri tom, čo s ním práve robia (napr. navlečiem nohavicu na nohu, dávam preč plienku, krémujem ťa, umývam ústa…) dieťa intuitívne vie, že je rešpektované a je plne vedomým človekom. Zároveň absorbuje množstvo reči a v tomto čase, aj keď je to veľmi skoro po narodení sa už zameriava na jazyk a je to príprava na neskoršie rozprávanie a písanie. („Zapínam si topánky“ alebo „Jedna noha, druhá noha ,„ NIE “, mama sa oblieka.“) Toto je veľmi dôležitá vnútorná aktivita.
Od okamihu narodenia nás deti sledujú, od prvej prehliadky tváre matky počas starostlivosti, po spôsob, ako stojíme a chodíme, hovoríme a staráme sa o seba. Sme ich vzorom. Podľa našich činov, nie podľa toho, čo si myslíme, alebo ich zámerne učíme, ale podľa toho, ako skutočne žijeme a kto sme. Vidieť inú osobu, dospelého alebo dieťa, vstávať a chodiť, žuť jedlo, používať toaletu, umývať si ruky, čítať – to sú veci, ktoré inšpirujú veľmi malé dieťa, aby tvrdo pracovalo na tom, aby dokázalo to isté.