Okolo troch rokov nastáva zmena vo vývoji. Dieťa si začína uvedomovať samé seba. V jeho reči to spozorujeme, keď začne o sebe hovoriť slovom ja. Doteraz o sebe hovorilo v tretej osobe, často vlastným menom, tak ako hovorilo iným ľuďom.
HNEV A VZDOR
V tejto chvíli stojí mimo sveta a proti nemu a vyjadruje to tak, že kladie odpor. Zisťuje, že môže svetu hovoriť nie a cez toto odopieranie prežívať silnejšie svoju vlastnú bytosť. Vedomie vzniká tam, kde cítime odpor, stret. Keď sa prežívanie ja vyvinie tak, že tu môže byť, aj keď sa nestavia voči okoliu, táto negatívna fáza vymizne. Dospelí sa musia teraz pri presadzovaní potrebných návykov vyzbrojiť veľkou trpezlivosťou a taktom. Môže pomôcť aj uvedomiť si fakt, že toto je prechodné obdobie.
Keď dieťa prežíva ťažké chvíle vzdoru ako prvé mu treba pomôcť upokojiť sa. Keď je rozčúlené, „neovláda sa“. To znamená, že vrchná časť mozgu – mozgová kôra, tá časť mozgu, ktorá robí racionálne rozhodnutia a umožňuje sebakontrolu – je dieťaťu neprístupná.
Preto akékoľvek zdôvodňovanie či vysvetlenia dieťa odignoruje. Najskôr mu musíme pomôcť začať sa znovu ovládať a byť mu oporou, aby sa upokojilo.
Môžeme mu ponúknuť objatie, hoci nemôžeme s istotou predpokladať, že ho prijme. Niektoré deti sa rady nechajú objať, aby im to pomohlo upokojiť sa. Iné deti nás odstrčia preč. Ak nás odstrčia, uistíme sa, že sú v bezpečí a môžeme im ponúknuť objatie neskôr, keď sa upokoja.
Povieme dieťaťu, že je v poriadku, ak ho emócie premôžu. Radšej ako snažiť sa zastaviť výbuch zlosti čím skôr, dovoľme mu bezpečne prejaviť všetky pocity, až kým sa neupokojí a ukážme mu, že sme tu pre neho, ak by nás potrebovalo. A keď je opäť pokojné, môžeme mu v prípade potreby pomôcť urobiť nápravu.
Môže sa to stať na ulici, v obchode, v parku. To je v poriadku. Skúste odisť z rušného miesta a dajte mu čas potrebný na upokojenie. Pokúste sa tiež zostať pokojní a nesnažte sa to urýchliť alebo dieťa rozptýliť. Nechajte ho dostať to zo seba von.
Hnev by sme nikdy nemali ignorovať. Práve v najťažšej chvíli potrebuje cítiť vzájomné spojenie. Pokojné a láskavé prijatie dieťa povzbudí k vyjadreniu jeho pocitov. Časom si nájde zdravšiu formu na ich vyjadrenie, ale nebude sa báť sa o svoje pocity podeliť s nami, pretože bude vedieť, že sme schopní byť láskaví a pokojní aj vtedy, keď sú jeho pocity silné a hrozivé.
Keď sa naše dieťa upokojilo, môžeme mu pomôcť veci napraviť. To ho naučí prevziať zodpovednosť za svoje činy a je to veľmi dôležitý krok. Vedenie k náprave („Ako to môžeme urobiť lepšie?“) je lepšie ako trest (niečo im vziať).
Prijmite všetky jeho pocity (dokonca aj tie nepekné) a pomôžte dieťaťu upokojiť sa. A potom, keď je už pokojné, pomôžte mu prevziať zodpovednosť za jeho správanie.
Ak to urobíme priskoro a pred tým, ako sa upokojí, bude sa brániť a nebude chcieť veci napraviť. Preto je najlepšie najskôr sa uistiť, že je už pokojné. Vtedy sa naozaj učí, ako sa s niekým udobriť.
HRANICE
Je potrebné dať dieťaťu slobodu v rámci rozumných hraníc. Takto sa dieťa učí byť človekom. Máme nasledovať dieťa v jeho vývoji, nasledovať jeho záujmy a nadšenie pre činnosť ako to len vieme. To však neznamená, že máme plniť všetky jeho túžby. Povedať NIE neláskavému, neohľaduplnému, násilnému a nekontrolovanému správaniu, ktoré vychádza z ega, zmyslového preťaženia, nezdravých návykov je absolútne potrebné. Bez tohto usmernenia sa deti nedokážu naučiť zvládať svoju impulzivitu a očakávajú okamžité uspokojovanie.
Ak odpovieme nie na rozmary, dieťaťu dávame šancu, že lepšie pochopí samo seba. Uspokojiť potrebu je rozkaz. Uspokojiť chcenie nie je povinné. Jedlo je potreba, zmrzlina je chcenie. Toto je pre dieťa kompas pri regulácii svojho správania a toto je úloha rodičov. Samozrejme sú situácie kedy si doprajeme aj rozmar. Toto nám pomôže robiť múdre rozhodnutia a nebáť sa povedať Nie.
Sloboda musí byť v súlade so schopnosťou prebrať zodpovednosť.
Tiež treba mať na mysli schopnosť rozhodovať. Tú máme ak poznáme situáciu, vec ktorú máme na výber. Dieťa nechce o všetkom rozhodovať. Je to pre neho vyčerpávajúce a narúša to jeho pocit bezpečia.
Dajme mu slobodnú možnosť robiť voľby. Malé dieťa si dokáže zodpovedne vybrať z malého počtu možností. Nie sú vhodné veľmi otvorené možnosti. Ako budú získavať skúsenosti, zvládnu širšie rozpätie.
MÉDIÁ A RANÉ DETSTVO
Riziko vplyvu médií v ranom veku je pasivita a nasledovanie myšlienok z médií.
TV pohltí celú pozornosť dieťaťa. Môže to byť tak podmanivé, že to oberie dieťa o prirodzený záujem zapojiť sa do konštruktívnej a kreatívnej činnosti.
Vieme že deti do šiestich rokov absorbujú všetky obrazy bez rozlišovania. Pri sledovaní TV sa to deje bez koncentrácie a zapojenia celého organizmu. Nerozvíja sa spojenie so sebou samým, vnútornou múdrosťou.
Malé deti všetko považujú za realitu, vyskladajú z toho svoju osobnosť a vkladajú to podvedomia. Môže to zapríčiniť úzkosti.
DIEŤA JE VEDOMÝ PRACOVNÍK
Okolo troch rokov sa dieťa stane tým, čo Montessori nazýva „vedomým pracovníkom“. Dieťa je schopné komunikovať so svojím prostredím vedome a zámerne. Začína rozvíjať vedome a zámerne svoje sebazdokonaľovanie a sebaovládanie. Dokáže využiť svoje schopnosti, ktoré vytvorilo do troch rokov nevedome. Je si vedomé svojej práce. Jeho práca je radostná, účelná činnosť; je vždy zaneprázdnené. Jeho ruka je nástrojom jeho mysle a je zaneprázdnené zdokonaľovaním a zlepšovaním zručností vytvorených vo svojich prvých rokoch života.
ZMENA V HRE
Doteraz sa hralo s tým, čo videlo a nevytváralo nové. Okolo 4 rokov plne nastúpi fáza tvorivosti v hre. Ide tu o proces vznikania, ktorý doteraz nebol prítomný. Nejde o dokončenie, ale proces. Produkt je opakovane tvorený. 10 báboviek, stále nový pokrm v hrnci. Tunel je vystavaný a zbúraný, vystavaný a zbúraný. Stále vykonáva činnosť pre proces, ale vkladá už do nej vedomie.
CITLIVÉ OBDOBIA
Príroda dáva pomoc dieťaťu tým, čo Montessori nazýva „citlivými obdobiami“. Sú to obdobia keď je malé dieťa obzvlášť priťahované k určitej činnosti. Citlivé obdobia pomáhajú zamerať konštruktívnu energiu malého dieťaťa na to, čo bude najviac napomáhať jeho rozvoju v danom čase. Celý organizmus je vtedy pripravený osvojiť si nejakú zručnosť a dieťa si vyberie aktivitu, ktorá ho ku tomu privedie. To, že ide o citlivé obdobie zistíme tak, že dieťa sa pri činnosti sústredí, je pre neho ako magnet a opakuje ju, až kým si danú zručnosť neosvojí a nenaplní poslanie citlivého obdobia.
Práve toto je dôvod, prečo by sme mali výber aktivity, ktorá dieťa priťahuje v prvých šiestich rokoch plne rešpektovať a podporiť.
ŠIRŠIA KOMUNITA A NOVÉ VZŤAHY
Okolo troch rokov je malé dieťa pripravené rozšíriť svoje prostredie. Toto je čas, kedy pokračuje v práci v spoločnosti nových dospelých a detí s ktorými si vytvorí dôverné vzťahy. Rodina má naďalej prvoradý význam, ale teraz môže pokračovať v práci a dosiahnuť nezávislosť v rámci väčšieho sociálneho kontextu.
Keď sa toto obdobie blíži ku koncu, mali by sme vidieť dieťa, ktoré je smelé, schopné a nezávislé. Má kontrolu nad svojim fyzickým telom a môže cvičiť sebakontrolu, robiť voľby a zručnosti potrebné na to, aby ich naplnilo. Osvojilo svoj jazyk a môže ho používať sociálne relevantným spôsobom. Prispôsobil sa svojmu konkrétnemu času a miestu; rozumie svojej kultúre. Vyvinulo a zdokonalilo všetkých päť zmyslov a použilo ich na vybudovanie svojho intelektu tým, že usporadúva a klasifikuje zhromaždené informácie. Zjednotilo svoje fyzické a duševné schopnosti v službách svojho vývoja alebo seba-tvorby. Počas tejto životnej práce zapojilo svoje vlastné ja, je to láska, ktorá spája dieťa. Nie láska v spoločnom emocionálnom zmysle slova, ale láska, ktorá napĺňa vedomie dieťaťa. Táto láska je duchovná energia, ktorá sprevádza jeho seba-tvorbu a prináša dieťaťu živosť a radosť, pretože je slobodné robiť to, k čomu ho vedie jeho najhlbšia prirodzenosť.