Aj po prvom roku je cieľom Montessori pedagogiky pomoc v odhalení pravej prirodzenosti dieťaťa.
Pravá prirodzenosť je naše osobné vyjadrenie božského/kozmického vedomia, naša pravá prirodzenosť lásky, časť, ktorá keď ju nasledujeme prinesie pokoj a pravý účel do našich životov. Deti sú vedené zvnútra silou lásky, ktorá ich vedie a motivuje, aby naplnili svoj potenciál a realizovali svoj osud.
Naša úloha rodičov je rozoznať a veriť tejto vnútornej sile dieťaťa.
V tomto čase po prvom roku sa všetko naše rodičovské úsilie venuje možnosti osamostatňovania dieťaťa, získavania sebadôvery a zručností v starostlivosti o seba a o svoje okolie.
Každé dieťa prichádza na svet s presným vnútorným vzorom, postupom, ktorý riadi jeho vývoj a má potrebné nástroje, aby naplnilo túto úlohu.
Nie len rodič spoznáva svoje dieťa, aj dieťa objavuje samé seba. Tieto objavy samého seba sa dejú v interakcii s prostredím. Dieťa skúša nové pohyby, činnosti, napodobňuje svoje okolie v správaní, absorbuje do seba všetko čo vidí. V čase od jedného do troch rokov sa to deje na nevedomej úrovni, avšak všetky dojmy a skúsenosti ostávajú zakódované ako základ a jadro osobnosti.
Čím viac možností ma dieťa prejsť cyklus objavovania svojho pravého ja, tým viac napĺňa svoj potenciál a stáva sa všetkým čím je schopné sa stať. Rovnako si počas každého cyklu deti rozvíjajú svoju vôľu.
Dieťa sa prirodzene vyvíja a učí cez skúsenosti v prostredí, nie tým, že počúva čo mu hovoríme. Ak chceme, aby sa naplnili vývojové potreby, vytvoríme mu podporujúce prostredie, v ktorom bude môcť byť aktívne. Úloha rodičov nie je učiť, ale pripraviť prostredie, ktoré umožní, aby pracoval vnútorný učiteľ v dieťati.
Pre priaznivý vývoj psychiky sú dôležité nasledujúce charakteristiky. Našou úlohou je umožniť dieťaťu, aby ich mohlo zažívať v plnej miere.
1. Koncentrácia – zameranie plnej pozornosti na aktivitu a prítomnosť. Výsledok je láska, pokoj, blaho, jednota. Tento stav musíme rešpektovať a ochraňovať. V praxi to vyzerá tak, že ak vidíme dieťa pohltené do činnosti, ktoré sa neúnavne snaží, skúša, tvorí a je ponorené do činnosti, nevyrušujeme ho a nevstupujeme do toho svojou aktivitou.
2. Opakovanie-nasycovanie potreby, získavanie majstrovstva. Vedie ku predlžovaniu rozpätia pozornosti a vývoju vnútornej disciplíny. Dospelí nevidia zmysel v opakovaní, pretože nechápu, že dieťa práve v opakovaní získava potrebnú zručnosť. Často nie je zjavné, o akú zručnosť ide. Napríklad dieťa, ktoré si opakovanie aj 20 krát chce večer umývať zuby to nerobí preto, že chce mať čisté zuby. Môže si precvičovať úchop zubnej kefky, púšťanie vody, krúživé pohyby kefkou…niečo, čo vedie ku precvičeniu hrubej motoriky, jemnej motoriky, prepojeniu hemisfér, príprave na písanie alebo čítanie…Možností je veľa. Toto je lekcia dôvery pre dospelého. Musíme mať vždy na pamäti, že opakovanie je pre nás signálom, že dieťa našlo niečo, čo napĺňa jeho vývojovú potrebu v danom období a dovoliť mu to. Ak je to naozaj nevhodná činnosť, snažíme sa vypozorovať o ktorú zručnosť má záujem a ponúkneme mu vhodnejšiu aktivitu, kde ju môže zdokonaľovať. Napríklad ak dieťa prelieva vodu na parketách, presmerujeme ho do kúpeľne.
3. Emocionálne bezpečie – Bezpodmienečná láska rodičov a pozitívna atmosféra. Snažíme sa o to, aby dieťa cítilo dôveru.
Posudzovanie, porovnávanie vytvára pocit nedôvery a odkláňa dieťa od vnútornej motivácie.
Sú situácie, kedy nás niečo znechutí a nehnevá. Aj to si treba uznať, aj my máme svoje potreby a máme na to svoj dôvod. Naše potreby sú rovnako dôležité ako potreby dieťaťa. Sme však zvedaví aj na dôvod dieťaťa.
Ak dieťa napríklad vylialo mlieko na čerstvo umytú podlahu stretne sa naša potreba čistoty a poriadku s potrebou dieťaťa naliať si mlieko samé a rozvíjať svoju nezávislosť. Obidve tieto potreby sú dôležité. Ako môžeme reagovať?
1. Útok a nadradenosť potreby dospelého: „Čo robíš, vylialo sa mlieko, pozeraj sa poriadne, daj sem ja Ti to nalejem!“
2. Strach stanoviť hranice – Dospelý bez slov utrie mlieko a nechá dieťa nerušene vylievať ďalej.
3. Pozorovanie a prirodzené riešenie dôsledkov činnosti: Dospelý nechá dieťa naliať si mlieko a po ukončení činnosti dieťa pokojne upozorní a nechá ho, aby po sebe upratalo: „Vylialo sa mlieko, je potrebné ho utrieť. Poď, ukážem Ti kde nájdeš handričky.“
Zamyslenie do budúcnosti: Zohľadnili sme svoje potreby aj potreby dieťaťa. Chceme vychovať samostatné a schopné dieťa a mať čisto v domácnosti. Čo môžeme pre to spoločne urobiť?
V hĺbke srdca potreby dieťaťa sú aj naše potreby a dokážeme to urobiť tak, aby medzi nimi nebol konflikt. Nechceme robiť veci na úkor dieťaťa ale ani na úkor seba. Hľadáme riešenie v láske a to vždy vedie ku spoločnému dobru pre obe strany.
4. Zmysluplné súvislosti – Dieťa potrebuje chápať život a svet okolo seba. Od narodenia hľadá vo všetkom oporné body, ktoré mu dávajú pocit bezpečia. Po narodení je to prítomnosť matky a neskôr pravidelne sa opakujúca rutina a jednoduché, upratané prehľadné prostredie v ktorom má všetko svoje miesto.
Poriadok vo veciach umožní, aby dieťa bolo schopné nájsť súvislosti, cítilo sa bezpečne. Do troch rokov dieťa spoznáva svet a súvislosti v ňom, preto mu poskytneme veľa poriadku a veľa rutiny. Z toho pramení istota, pocit bezpečia a uvoľnenia pre nové poznanie. V chaose je náročné sa sústrediť a pochopiť.
Veci dieťaťa usporiadame tak, aby dieťa vedelo kde sú a na čo sa používajú. Takto podporíme jeho seba rozvoj. Príliš veľa vecí ovplyvňuje schopnosť koncentrácie, možnosť upratať a je ťažké si vybrať.
V šatníku by malo byť oblečenie v dosahu, sezónne, zrozumiteľne usporiadané. Dbáme na bezpečné otváranie. Čo najskôr ukážeme aj skladanie vecí.
Jeho oblečenie by malo byť na dostupnom mieste v nižšej časti skrine. Stačí pár kúskov prehľadne uložených z ktorých si dieťa môže vybrať. Sú tam veci, ktoré sú vhodné pre dané ročné obdobie. Vyberáme oblečenie, ktoré nie je príliš úzke, nemá komplikované zapínanie, umožňuje slobodu pri pohybe a aktivite. Pri výbere dbáme na to, aby dieťa mohlo byť pri pokusoch o samostatné obliekanie úspešné.
Hračky je vhodné umiestniť do nižšej police, pár kúskov, ktoré zodpovedajú vývojovej úrovni dieťaťa, sú kompletné, nepoškodené, pekné a zaujímavé.
Dieťa by malo mať v dosahu výtvarné potreby, z ktorých si môže vybrať, ak bude mať chuť tvoriť a maľovať.
V kúpeľni vyčleníme priestor na hygienické potreby, vedieme ho k samostatnosti v umývaní tela, zubov, sprchovaní a používaní toalety. Je pri tom dôležité, aby malo prístup ku svojmu uteráku, mydlu, toaletnému papieru, zubnej kefke. V kúpeľni je vhodné umiestniť aj zrkadlo v ktorom sa dieťa uvidí a môže si skontrolovať tvár a učesať vlasy. Výborne poslúži nízky stupienok.
Keď sa dieťa stane mobilné, veci majú byť v jeho dosahu v limitovanom množstve, ktoré umožní zachovať poriadok.
Napomáhame nezávislosti. Okolo dvoch rokov chcú deti robiť veci samé. Priťahuje ich napodobňovanie činnosti dospelých. Chcú sa obliekať, najesť sa, pripraviť si jedlo, upratať. Chceme im to umožniť. V tomto je proces sebauvedomenia.
Ako by sme im umožnili, aby dokázali robiť veci samé?
- dáme k dispozícii náradie a pracovné pomôcky a umožníme pohodlný prístup k nim, ideálne je v detskej veľkosti
- pomalá a premyslená demonštrácia činnosti, keď ukazujeme nerozprávame
- dovolíme robiť chyby, dovolíme nedokonalosť
- ukážeme a umožníme aj riešenie prípadných problémov
Podporíme pocit spolupatričnosti. Prijmite pomoc svojho dieťaťa.
Ako zapojiť dieťa do každodenného života?
V kuchyni vyčleníme otvorenú poličku kde môžu byť uložené kuchynské pomôcky a nástroje, ktoré môže dieťa používať pri príprave jedla a pitia. Napríklad džbánik a pohárik, príbor, miska, tanierik, škrabka, vareška, doska na krájanie, vlnkový krájač…
Treba myslieť aj na upratovanie a dostupné miesto, kde dieťa nájde pomôcky ako metlička, lopatka, špongia, handrička, vedierko, prachovka…
Záhrada: rôzne náradie, deti sú schopné veľmi skoro pracovať v záhrade
Môžeme niektoré veci naučiť deti v primeranom veku rešpektovať: „Prosím nechaj vázu v poličke.“
Všetky činnosti, ktoré má dieťa možnosť robiť samé podporujú sebarealizáciu, samostatnosť, sebadôveru, sebavedomie, koordináciu oko-ruka, rozvoj motoriky, sústredenie, pocit spolupatričnosti.